Pred piatimi rokmi som ho volil za prezidenta so zaťatými zubami. Bolo nás takých mnoho. Volili sme proti Mečiarovi, ktokoľvek bol pre nás prijateľnejší. Dokonca aj tento jeho oddaný pusipajtáš, ktorý mu slúžil do roztrhania tela. Od Mečiara neodišiel, bol ním odvrhnutý, keď sa už svojím službičkovaním úplne skompromitoval. Ohrdnutý milenec sa chcel svojej láske pomstiť a tak sa mu postavil ako jeden z jeho protikandidátov do prezidentských volieb. Teoreticky nemal šancu, no stačilo mu, že Mečiara rozzúril. Nešťastnou zhodou okolností však zostal pre druhé kolo jediným Mečiarovým protikandidátom. A tak sme ho zvolili.
Mal veľmi pošramotenú povesť, ale čo, ak by si predsa len dokázal uhájiť akútakú nezávislosť svojho prezidentského postu? Nedokázal! Protimečiarovstvo už vtedy uňho nebolo ani znakom odvahy, ani znakom charakteru, ani znakom politickej koncepcie. Šlo len o jednoduchú politickú kalkuláciu. Jedinou jeho „koncepciou“ bolo držať s mocou, alebo aspoň sa jej príliš neprotiviť. Pokiaľ bol pri moci Mečiar, tak s Mečiarom. Nedráždiť Dzurindu, kým bol pri sile, ale strážiť si nástup Fica ako novej mocenskej hviezdy. A potom sa pevne primknúť k nemu.
Prekryť logiku
Spočítal si, kde môže očakávať podporu. Predovšetkým u Fica a preto vyšiel so sloganom Cítim sociálne. Sociálnosť v ňom nemá nijaký racionálny obsah, je to záležitosť malomeštiackej sentimentality, končiacej pri almužníctve. Nenájdete v ňom náznak koncepcie účinnej sociálnej solidarity, iba rozcitlivenia sa nad biednymi, končiaceho pri príležitostnej charite. Cítim... a je mi dobre, nič viac.
Foto - SITA
Kto ešte, okrem smerákov? Zostávali jedine národovci, s ktorými by sa dalo rátať. Preto práve nich sa rozhodol osloviť prvou časťou svojho sloganu, teda: Myslím národne. Je to vyslovene spiatočnícke heslo v Európe dvadsiateho prvého storočia. Tá sa predsa teraz začala formovať pod heslom priamo protikladným: Myslieť globálne, konať lokálne. On sa však pridal k slotovcom, mysliacim lokálne, teda Na Slovensku po slovensky. Veď inak ani nevedia.
Myslieť národne znamená prekryť logiku myslenia národným citom, presnejšie národným rozcitlivením, hejslováctvom. Čo je slovenské, je a priori dobré, chutné, čo slúži Slovensku, Slovákom, našim, je a priori správne. A či nám to slúži alebo nie, o tom rozhoduje Hejslovák. To heslo by teda malo aký taký racionálny obsah, keby bolo presne naopak: Cítim národne, myslím sociálne. Lebo potom by aspoň bolo jasné, o čom je reč. Cítim národne, teda na všetko sa pozerám očami Slováka, všetko meriam svojím vlastným záujmom a prospechom. A myslím sociálne by znamenalo, že vychádzam z priority nejakých sociálnych hodnôt pred hodnotami inými, napríklad kresťanskými, humanistickými, či liberálnymi. Nech sa páči, treba ich sformulovať. Ale tak ďaleko sa Gašparovič so svojím sloganom nedostal.
Chce to výmenu
Z čoho vidno, že Ivan Gašparovič nemá svoj vlastný program, iba slogan, ktorým sa pridáva k SNS a k Smeru. Bez programu niet ani vízie do budúcnosti. Preto zdôrazňuje viac minulosť a súčasnosť ako budúcnosť, viac zachovania statu quo ako zmeny k nejakému novému stavu. Čo akotak obstojí v pohodovej situácii krajiny, nie je však riešením pre situáciu krízovú, v akej sa nachádzame. Ivan Gašparovič sa mohol doteraz udržať vo svojom postavení ako prezident do doterajšieho dobrého počasia, počasie sa nám však mení. A to chce výmenu na jeho poste.
