Rodinám tých, čo haváriu fabriky Union Carbide neprežili, i desaťtisícom, čo pre jedovaté splodiny prišli o zdravie.
Bol to šok. Na haváriu v Bhopále svet už dávno zabudol. Dávno pohasla aj solidarita s obeťami, ktoré dodnes bojujú o odškodnenie.
Vzápätí sa ukázalo, že muž nebol hovorca Dow Chemicals, ale Američan Andy Bichlbaum, učiteľ umenia z New Yorku. Bichlbaum spolu s priateľom Mikom Bonnanom sa medzičasom stali hviezdami komunikačnej guerilly. Cieľom ich firmy Yes Men, je stierať make-up pokrytectva a lži priemyslu „public relation“ a korigovať falošnú identitu nadnárodných podnikov a inštitúcií. Považujú sa za občianskych aktivistov, partizánov v džungli trhu, čo bojujú za záujmy ohlupovaných spotrebiteľov.
Aktivity Bichlbauma a Bonnana sa začali vianočným žartíkom. Kúpili sto kusov populárnej bábiky Barbie a plaziaceho sa žoldniera s guľometom. Vymenili v nich zvukovú elektroniku. Pod vianočnými stromčekmi strieľala Barbie z guľometu a žoldnier plačlivo drankal: „Mama... I wonna go shopping with you!“ New York sa zabával, ale toto performance bolo iba úvodom k oveľa závažnejším akciám, ktoré zakaždým obleteli svet. Novinári si yesmenov obľúbili a píšu o nich ako o gag-guerille.
O svojich najvydarenejších akciách nakrútili yesmeni film. Predviedli ho začiatkom februára na filmovom festivale Berlinale. Diváci sa zabávali aj na ich poslednej podarenej akcii z novembra minulý rok. Kameloti v niekoľkých amerických veľkomestách zadarmo rozdali niekoľko tisíc výtlačkov denníka New York Times s hrubým titulkom na prvej strane: Vojna v Iraku sa skončila. Američania sa vracajú domov. A pod tým inzercia Exxonu, mamutej naftárskej firmy so sloganom: „Zarábať sa dá aj na mieri.“ Čitatelia si pretierali oči. Iba niekoľkí si všimli dátum vydania: 4. júl 2009. S nenápadným dôvetkom: „Informácie, ktoré by sme chceli tlačiť.“
