V úžase počúvam vyjadrenia porazených prezidentských kandidátov a ich manažérov. „Obávam sa, že nepôjdem voliť," priznáva sa jeden. „Ja určite neodovzdám hlas nikomu," hovorí ďalšia. „V druhom kole niet koho voliť," smúti tretí. Pritom všetci traja títo jednotlivci strávili v Národnej rade Slovenskej republiky roky svojho pracovného života, dvaja už takmer dve desaťročia. Pripomínam, že na základe hlasovania ľudí v slobodných voľbách.
Všetci traja utrpeli debakel, ale to ešte neznamená, že majú ľudí odrádzať od výkonu ich základného občianskeho práva. To už je naša občianska spoločnosť naozaj taká vyspelá, že politici ľudí od aktivít vo verejnom živote odhovárajú, namiesto toho, aby ich motivovali? Naozaj si myslia, že krajine v terajšej zložitej situácii prospeje voličská apatia a neúčasť?
Skúsme si predstaviť, ako by takéto vyjadrenia vyzneli pri iných povolaniach. „Nepáčil sa vám môj film? Tak už nechoďte do kina!" vyhlásil by režisér. „Nedočítali ste môj román? Na literatúru odteraz zabudnite," povedal by spisovateľ. „Môj album prepadol? O hudbu sa už nezaujímajte," vyjadrila by sa speváčka. Absurdné? Ak to povie slovenský politik, tak je to v poriadku. Pretože on je nenahraditeľný a taký úžasný, že keď vypadne z hry v prvom polčase, zápas by sa mal predčasne skončiť a publikum by sa malo pobrať domov.
