Keď som v nedeľu 22. marca 2009 nadránom sledoval spravodajskú televíziu a spočítavanie volebných výsledkov, priznám sa, po dlhom čase ma Iveta Radičová nadchla. Nehanbím sa priznať, bol som celkom negýčovo dojatý a vyschlo mi v hrdle.
Súboj s nepriateľmi
V krátkom príhovore pred novinármi o druhej ráno to bola znova tá pani Radičová, pre ktorú sme sa so skupinou kamarátov rozhodli v lete 2008 začať občiansku kampaň Moja prezidentka. Ten pocit mne, a verím, že aj tisíckam ďalších jej podporovateľov - získala 713 735 hlasov - vrátil späť všetko, čo sme do tejto práce za pol roka vložili.
Akoby až obrovská dôvera občanov jej dodala stratené sily, ktoré počas dlhých mesiacov obetovala v súbojoch s nepriateľmi. Prejsť toľkým nechutným očierňovaním s takou noblesou a ešte skrásnieť, to chce osobnosť.
