Vo viacerých analýzach poukazoval autor týchto riadkov na to, že úradujúci prezident Ivan Gašparovič nevykonáva svoj mandát ako nadstranícka hlava štátu, ale ako politický podporovateľ vládnych strán, že sa správa ako neformálny člen vládnej koalície, že sa v júli 2006 stal fakticky prezidentom v službách vládnych strán, najmä strany Smer-SD.
Svojím minulotýždňovým vystúpením na straníckom podujatí Smeru-SD v Košiciach sa prezident Gašparovič priamo a otvorene prihlásil k plneniu politických zámerov tejto strany a svoj ďalší politický osud dal do súvislosti s jej osudom a mocenskými ambíciami. Tvrdenia prezidenta Gašparoviča, že je dnes „prakticky akoby členom Smeru“ vyvolávajú podozrenie, či podobne ako HZDS v rokoch 1994-1998 nepoužíva Smer-SD inštitút utajovaného členstva na kamuflovanie skutočných väzieb a zabezpečenie straníckej lojality svojich politických nominantov.
Priznanie sa Gašparoviča k „akoby členstvu“ v Smere-SD je o to znepokojujúcejšie, že z dikcie jeho výrokov v Košiciach vyplýva, že prípadné víťazstvo Ivety Radičovej, jej zvolenie do najvyššej ústavnej funkcie v slobodných a demokratických voľbách na základe legitímne prejavenej vôle občanov považuje za „zasadenie rany“ vláde a vládnej koalícii a „v určitom zmysle za katastrofu pre Slovensko“.
Nepochopenie demokracie
Je to slovník, ktorý svedčí o absolútnom nepochopení podstaty demokracie a o snahe za každú cenu udržať skoncentrovanú moc v štáte v rukách jedného politického zoskupenia. Takáto prax je v demokratickej spoločnosti neprípustná. Zdôvodňovať straníckymi ohľadmi (napríklad politickým osudom strany) potrebu koncentrácie moci je v príkrom rozpore s európskymi normami. Ide o argument príznačný pre politikov, ktorým demokracia slúži iba ako občasný nástroj na získanie silného mocenského postavenia a materiálnych výhod, avšak nie ako najoptimálnejší spôsob vládnutia.
