Medzinárodnú politiku obohatili nedávno hneď dve závažné vyhlásenia. Prvým bolo videoposolstvo, v ktorom americký prezident Obama ponúkal iránskemu vedeniu nový začiatok vo vzájomných vzťahoch. Druhým bol pozdrav, ktorý adresoval iránskemu ľudu izraelský prezident Šimon Peres.
Čo to signalizuje? Zmenu politiky k Iránu? Možno. Obama sám seba predstavuje ako umierneného politika. Šimon Peres je známy ako politik, ktorý väčšinou dával prednosť rokovaniam pred použitím sily. Alebo je to jednoduchý kalkul, ktorým sa snažia predísť priamej konfrontácii s islamskou krajinou.
Hra na city
V júni sa totiž v Iráne budú konať prezidentské voľby, v ktorých budú kandidovať aj proreformní politici. Možno bol Obamom ponúkaný nový začiatok adresovaný práve iránskym voličom, aby si rozmysleli, či budú opäť voliť radikálov, alebo umiernených. Tomu by nahrávalo aj posolstvo izraelského prezidenta, ktorý vo svojom pozdrave „ušľachtilému iránskemu národu" vyzdvihoval iránsku bohatú kultúru a útočil na „fanatikov", ktorí takémuto národu vládnu. Evidentne išlo o hru na city iránskym voličom. Obaja predstavitelia chceli ukázať, ako si vážia iránsky ľud a želajú si mier a spoluprácu, ale v prvom rade treba vymeniť lídrov.
Dnes je už jasné, že Irán sa stal regionálnou veľmocou. Pomohla mu aj spojenecká invázia do Iraku, ktorá vyniesla na čelo tejto krajiny šiitské vedenie. To so šiitským Iránom udržuje a aj bude udržovať priateľské vzťahy, pričom touto výmenou Irán stratil najväčšieho súpera v boji o regionálne líderstvo. Irán s veľkou pravdepodobnosťou vyvíja jadrové zbrane, má veľký hospodársky potenciál, zásoby plynu a ropy a tiež kontroluje šiitské skupiny v ostatných moslimských krajinách regiónu. Irán získal vplyv, aký mal ešte za režimu šáha Pahlávího. Keď v roku 1979 zvrhla islamská revolúcia proamerický šáhov režim, vyvolalo to okamžitú reakciu USA. Uvedomovali si, ako dobre je Irán vyzbrojený, pretože ako spojencovi posielali do tejto krajiny mohutné dodávky najmodernejších zbraní. Irán bolo treba oslabiť. Iracko-iránske pohraničné spory nahrali západu do kariet a počas osemročnej iracko-iránskej vojny podporovali USA vojensky tak Irak, ako aj Irán (aféra Iran Gate). Výsledkom bol vojensky aj finančne vyčerpaný Irán a vojensky silný Irak. Irán sa však pomaly z vojny spamätal a začal si znova budovať svoj vplyv.
