Takmer polovica to chce inak...
Volila som Ivetu Radičovú. Nie preto, že by som súhlasila so všetkým, čo kedy spravila či povedala. Iveta Radičová predstavuje moderné Slovensko. Slovensko, ktoré je dostatočne „obrodené" na to, aby sa neustále vracalo k valaškám a rokom „meruôsmym", dostatočne hrdé na rok '89 a vykľučkovanie z ponovembrových slepých uličiek a dostatočne sebavedomé na to, aby tým, ktorí malosť a neschopnosť politikov nepovažovali za dostatočný dôvod na rozpad Československa, neustále vyčítalo ich vtedajší postoj. Bolo príjemné predstavovať si, že by malo Slovensko (ktorého rodová citlivosť sa odráža i v počte žien vo všetkých jeho vládach) za prezidentku ženu. Tušili sme, že by to úplne nezodpovedalo realite, ale vraveli sme si: „Čo keď?" a „To by tí Česi po eure, futbale a hokeji už nerozchodili".
