Pred druhým kolom prezidentských volieb vysielala verejnoprávna televízia šot, ako voliť. Muž po opici nevládze vstať z postele, komisia príde za ním a keď dotyčný odvolí, bezvládne spadne na ženské telo, ktoré nevolilo. Ak by tu pristála mimozemská posádka, mohla by doma zreferovať, že ženy u nás nemajú volebné právo. Pritom kandidátkou na prezidentku s výraznou šancou uspieť bola žena.
Iveta Radičová však nebola prvou. Chodníček tým ďalším vychodila už Magda Vášáryová. Analytici sa vtedy zhodli, že skákala mužským kandidátom do reči. Mali z toho kultúrny šok, akosi ho však pozabudli mať z toho, že kandidát Ján Slota, člen súčasnej koalície, prišiel do televízneho štúdia opitý. Ivete Radičovej, naopak, po prehratom druhom kole vyčítajú, že bola málo konfrontačná, hoci už sa málokto pozastavuje nad hrubosťou a nekultúrnosťou útokov jej protikandidáta. Žena asi jednoducho neulahodí, najmä ak hovorí sama za seba, je inteligentná, vecná, vie formulovať, dobre vyzerá a nepôsobí ako zostarnutá bábika. Toto niektorí neodpúšťajú.
Lebo vyskytli sa aj iné kandidátky, napríklad taká Martináková. Okrem útokov na Radičovú tematizovala najmä svoju kaderníčku. Magda Vášáryová aj jej vychodila chodníček tým, že si svoju krátkodobú rozvedenosť odskákala za všetky ďalšie, takže na Martinákovú neútočili, mohla radostne predvádzať svoje aktuálne manželstvo a najmä materstvo. Niet lepšej dekorácie pri volebnej urne, ako hlavičky detí, či už vnúčikov, alebo vlastných dietok.
