Európa dostala v Barackovi Obamovi prezidenta, ktorého chcela: lídra, ktorý zakázal americkým vojakom mučiť zajatcov, dal zavrieť väzenie v Guantánamo Bay, berie vážne globálne otepľovanie, sťahuje americké vojská z Iraku a posiela ich tam, kam treba: do Afganistanu. Dalo by sa teda očakávať, že európsko-americké vzťahy sa po príchode Obamu výrazne zlepšia.
Ale súdiac podľa reakcií na minulotýždňovú Obamovu návštevu, časť politických kruhov v Európe a USA je sklamaná. Denníky ako Financial Times a komentátori vo Washington Post usúdili, že Európa nie je ochotná pomôcť USA ani v Afganistane s riešením hospodárskej krízy.
Reagovali tak na kľúčové stretnutia, ktoré Barack Obama absolvoval minulý týždeň v Európe; medzi nimi summity skupiny G 20 a NATO. Od NATO očakával, že európski spojenci vyšlú nové jednotky do Afganistanu. Ale zatiaľ čo USA posilňujú svoje sily v krajine o vyše 20-tisíc vojakov, Európania prisľúbili ledva 2000. Aj to iba do chystajúcich sa prezidentských volieb v Afganistane. Niečo podobné sa udialo na stretnutí G 20. USA vložili do stimulovania hospodárstva sumu vo výške dvoch percent HDP. Európa odpovedala oveľa menším balíčkom: Nemecko zhruba vo výške 1,5 percenta HDP, Francúzsko ledva jedného percenta.
Prehnaný pesimizmus
Vytvára sa dojem, že Európa čaká, že USA vyriešia hospodársku krízu aj misiu v Afganistane bez jej pomoci. „Obama nedostal pomoc, ktorú si zaslúžil," zhodnotili Financial Times. Známy americký komentátor Robert Kagan napísal vo Washington Post, že Európa je veľmi paralyzovaná zlými historickými skúsenosťami na to, aby bola užitočným zahraničnopolitickým partnerom pre USA. Je to naozaj tak? Dáva Európa 'svojmu' Obamovi košom?
Je to dôležitá otázka - ak Obama usúdi, že Európa je neochotným spojencom, prestane investovať energiu do budovania politickej a vojenskej spolupráce s Európou. Šéf americkej analytickej skupiny Stratfor už Obamu vyzval, aby zabudol na Európsku úniu či NATO a sústredil sa na kultivovanie vzťahov s tými krajinami strednej Európy, ktoré sú USA stále priateľsky naklonené.
Podobný pesimizmus je však prehnaný z dvoch príčin. Nikto súdny nečakal, že Európa nájde 20-tisíc vojakov alebo vytiahne z vrecka bilión eur na stimulovanie ekonomiky. Finančné a politické podmienky v Európe sa výrazne líšia od amerických. USA má viac bojaschopných vojakov. A vďaka sile ekonomiky sa im ľahšie bude financovať dlh, ktorý dnešné hromadné vyprázdnenie štátnej pokladnice po sebe nevyhnutne nechá. Európa má starnúce obyvateľstvo, ktoré by neutiahlo splátky za stimulačné balíčky na americkej úrovni. Reakciou Európy na žiadosť o pomoc nebolo „nie", ale čiastočné áno - tisíce vojakov a stovky miliárd v stimulačných balíčkoch. To je menej ako americký príspevok, ale sú to reálne peniaze a reálne sily v rámci možností európskych ekonomík.
