Prezidentské voľby sú za nami, európska cesta Baracka Obamu tiež, je čas odpútať sa od svetského zhonu, prichádzajú sviatky. Kresťania si pripomínajú umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie, Židia vyslobodenie z egyptského otroctva. A neprichádzajú iba sviatky pre veriacich, jar búši do zmyslov a sŕdc už od svitania, keď nás štebot vtákov ťahá z postele. Takmer sa už ani nepatrí vracať k profánnej každodennosti...
Voľbami sa nič nekončí. Pre víťazný tábor sa stali príležitosťou vyrovnávať si účty s médiami. „Dali sme im, boha, novinárom," komentoval výsledok znovuzvolený prezident a jeho kľúčový podporovateľ na „novú opozičnú silu, neobjektívnu a jednofarebnú", púšťa do éteru mráz. Bolo by to smiešne, keby to nebolo desivé.
Pred opozíciu postavili voľby iný rébus: čo urobiť s kapitálom dôvery pre Ivetu Radičovú v podobe takmer milióna hlasov? Mikuláš Dzurinda dal svoje predstavy najavo prekvapujúco rýchlo: ako predseda SDKÚ chce byť aj volebným lídrom strany pre budúce voľby. Iveta Radičová sa teda bude môcť stať volebnou líderkou iba vtedy, ak obstojí v primárkach. „Je to fantastické, budeme voliť," komentovala situáciu poslankyňa Magda Vašáryová. Otázka je, čo to prinesie.
Poznáme príklady, keď sa popularita v jedných voľbách nepreniesla ďalej. Spomeňme za všetky silnú kandidátku vo francúzskych prezidentských voľbách v roku 2007 Segolene Royalovú, ktorá v roku 2008 prehrala súboj o líderku Strany socialistov, pričom vnútorné spory stranu oslabili. Aura popularity a kredibilita v očiach verejnosti sa môže zakrátko vytratiť. Dôležité teda bude, či a ako SDKÚ a spolu s ňou v určitom kooperatívnom rámci i celá opozícia dokážu zužitkovať Radičovej „pridanú hodnotu" demonštrovanú v prezidentských voľbách. Ponechať ju bez politického vplyvu a odsunúť ju kamsi „na tretiu koľaj" nie je to, čo sa očakáva od prezieravých lídrov.
