Kríza zastihla Roberta Fica úplne nepripraveného. Naplno odhalila, že súčasný premiér je ekonomický diletant. Muž ako stvorený na dobré časy míňania z plného rohu, ale bezradný ako malý chlapec v ekonomicky ťažkých časoch. Fico nemá ekonomické vzdelanie, to však nie je ospravedlnenie toho, že nepredvídal krízu a jej dôsledky pre našu, od exportu závislú krajinu. Aj v prostredí Ficových poradcov boli a sú ľudia, ktorí nevyhnutnosť krízy predvídali. Že Fico ich varovania ignoroval, je len a len jeho chyba.
Slovensko je tak závislé od exportu, že bolo amatérske očakávať, že ho dôsledky svetovej krízy obídu. To, že sme mimoriadne závislí od montáže a exportu jedného v podstate luxusného produktu - áut - nás robí ešte zraniteľnejšími. Napriek tomu Ficova vláda nedokázala identifikovať a urobiť žiadne opatrenia, ktoré by dosahy krízy na občanov aspoň tlmili. Naopak, bezhlavo sa drží plánov z čias, keď ekonomika rástla dvojciferným tempom. Ficova vláda v panike dokonca plytvanie zintenzívnila. K logám po 2,5 milióna za kus a nástenkovým tendrom za 3,5 miliardy pribudol napríklad bratislavský hradný kšeft za 3,6 miliardy pre Širokého alebo „úspešné" šrotovné.
Bolo pred voľbami
V záchvate solidarity so svetovým veľkokapitalizmom vláda podnietila masovú likvidáciu funkčných áut a vytiahla ľuďom z vreciek peniaze, ktoré minuli na to, na čo mnohí ešte niekoľko rokov nemuseli. Niektorí ich budú onedlho potrebovať na základné prežitie - ale bolo pred prezidentskými voľbami... Ľud sa ešte mal vytešovať: máme perpetuum mobile - na daniach sme získali viac, ako sme na šrotovnom vyplatili!
Zošrotovaná miliarda korún je tu len drobnosť. Skutočne veľká daň za Ficovo ekonomické diletantstvo je strata času spôsobená jeho nepripravenosťou na krízu a - ak sa včas nespamätá - dlhy, v ktorých štát zanechá. Pravdepodobnosť, že sa spamätá, je pritom pri jeho až paranoidnej neschopnosti prijímať kritiku blízka nule. Ficove nádeje na znovuzvolenie sa dlhšie upierajú na megalomanský projekt výstavby diaľnic. Už keď oznámil diaľnicu Bratislava - Košice do roku 2010, všetci, čo veci rozumejú, vedeli, že tára.
Potom sa vrátil zo Švajčiarska s tým, ako budú potrestaní tunelári od Braniska. Ale opäť „skutek utek". Nakoniec sa upäl na Dzurindovu ideu verejno-súkromných partnerstiev (PPP). Za skratkou PPP - Prežerieme Peniaze Potomstvu - sa ako za figový list skryl cynický plán zadlžiť štát ako ešte nikdy. Vyšlo najavo, že za Ficove PPP diaľnice by sme do roku 2040 mohli zaplatiť 18-miliárd eur (540 miliárd korún) - čiže 600 miliónov eur ročne. Žiť chvíľu na dlhy vie každý idiot. Ich splácanie by však ďalších 30 rokov šlo nevyhnutne na úkor takých „smeráckych" sociálnych cieľov, ako sú úroveň vzdelania (rozumej slušnejšie platy pre učiteľky), kvalita zdravotníctva (rozumej slušnejšie platy pre zdravotné sestry, lekárky a vybavenie nemocníc), domovy dôchodcov atď.
