Štvrtého apríla 2009 bola asi najdlhšia sobota môjho života. Polročná občianska kampaň Moja prezidentka sa volebným moratóriom skončila. Po prekvapivom prvom kole zamorovali diskusné fóra našej webstránky antisemitské a rasistické príspevky takým tempom, že by sa ani nedali stačiť vymazávať.
Písanie na webe
Dostal som tucet emailov od osôb s menami ako Radičovej Židovský Sponzor alebo Autonomista Radics-Duray, ktorí sa pýtali, koľko dolárov som dostal za to, že som kandidátku verejne podporil. Mal som chuť odpisovať im, že to ešte nemám zrátané, pretože mi haldy neočíslovaných bankoviek zapratali jednoizbový byt a prehrabujem sa v nich vidlami.
