Po prvé, všeobecne rozšírené tvrdenie, že Francúzsko sa „vracia" do aliancie, sa nezakladá na pravde. Francúzsko totiž nikdy z NATO nevystúpilo. Francúzsko síce roku 1966 pod vedením prezidenta Charlesa de Gaullea opustilo spoločné vojenské velenie, nikdy však nevystúpilo z politickej rady NATO. Podľa francúzskeho ministra obrany Hervé Morina sa podieľa na práci 36 z 38 výborov NATO. Francúzski vojaci sa zúčastňujú dvoch z troch hlavných vojenských operácií (v Kosove a Afganistane), kde sú nasadené jednotky NATO.
Rovnako absurdné je ďalšie rozšírené tvrdenie, že rozhodnutie prezidenta Nicolasa Sarkozyho znovu vstúpiť do spoločného vojenského velenia NATO bude mať pre Francúzsko za následok stratu vplyvu a to z toho dôvodu, že znovu vstúpi do výboru pre obranné plánovanie. Toto tvrdenie je o to absurdnejšie, že Francúzsko sa, naopak, s najväčšou pravdepodobnosťou dostane do čela Transformačného centra velenia aliancie (so sídlom v Norfolku v štáte Virginia) a spoločného hlavného štábu (so sídlom v Lisabone v Portugalsku). Dnes Francúzsko nevelí ničomu. Naši vojaci riskujú životy bez toho, aby mohli čo len v najmenšom ovplyvniť strategické rozhodnutia. Francúzski generáli čoskoro v Norfolku zasadnú na najsvätejšej zo svätých stolíc, kde sa vytvárajú nové koncepcie zbrojných systémov. Žeby toto bola strata vplyvu? Skutočne?
