Predovšetkým preto, aby sme spomínané „slabé miesta“ v budúcnosti mohli „posilniť“ a aj vedeli ako. K viacerým vedomým či nevedomým manipulatívnym „ťahom“ vo vzťahu k voličovi treba v týchto voľbách prirátať aj používanie jazyka – jazyka volebných tlačovín aj jazyka volebného spravodajstva.
Prvý raz v našej histórii, a teda aj v histórii nášho jazyka, si mohli občania zvoliť do najvyššej ústavnej funkcie svoju kandidátku alebo svojho kandidáta. Neskúmala som, či sa Ústredná volebná komisia zaoberala aj touto skutočnosťou a či rozmýšľala o tom, akú podobu má mať volebný lístok a čo má byť napísané na volebných urnách vo volebných miestnostiach.
Skutočnosť bola však taká, že všetci voliči mali na lístku napísané „Voľba prezidenta SR“ a to isté bolo veľkými písmenami napísané na volebných urnách. Televízne médiá ich v hojnej miere ukazovali „v dobrej vôli“, aby informovali o tom, ako štát „myslí“ na všetkých občanov a „želá si“, aby každý mohol voliť „prezidenta SR“. Generické maskulínum „prezident“ takto zdôrazňované obrazom splnilo svoju funkciu. Skryto a alibisticky. Babke v nemocnici síce nebolo veľmi vidno do tváre, ale na obraze trónila urna s nápisom „Voľba prezidenta SR“. Ak kandidujú dvaja občania, z ktorých je jedna žena a jeden muž, nesmie byť nik z nich v nevýhode, ani jazykovej.
