Čudovali by ste sa, ale niektorí ľudia si vyložene mädlia ruky, lebo toto je presne to, čo predpovedali a na čo čakali. A teraz sa ukázalo, že mali pravdu, že oni boli tí správni. Nič lepšie pre ich ego.
Sedem vychudnutých kráv prehltne sedem tučných. Sedem prázdnych klasov prehltne sedem plných. Je len prirodzené, že nemôže byť každý rok dobrá úroda, nie?
V našom dome už máme tie isté okná a dvere päťdesiat rokov. Myslím, že ďalších päťdesiat by pokojne vydržali, stačí sa o ne troška starať. Čo si o tom myslia tí, čo valia eurohranoly a tí, čo z nich valia eurookná, je mi srdečne jedno.
Veci na sebe zvyčajne nosím, až kým sa úplne nerozpadnú. Topánky detto.
Keď pracujem na notebooku, musím si obrazovku oprieť o štôs kníh, inak by odpadla. Niekedy zvykne veľmi pekne blikotať a meniť farby. Recyklujem totiž notebook môjho strýka Kosťa z Kanady (niekedy mám pocit, že fungujem ako rodinný bezdomovec, ktorému každý dáva veci, čo už nepotrebuje).
Jazdím na tridsaťpäťročnej škode stovke a nadovšetko ju milujem. Kým nemusím brzdiť nohami cez deravú podlahu, tak je všetko v poriadku. Jediné, čo mi na nej vadí, je to, že sa neštartuje kľukou.
Desaťročný mobil mi fungoval perfektne až do chvíle, keď ho moja žena otvorila a vysypala z neho piliny a hobliny (tesárske remeslo si žiada svoje obete). Odvtedy ani zaťať. Najhoršie na tom bolo, že si so sebou zobral do hrobu dosť veľkú časť adresára, hnusník.
Nohavice a kabát mám od bratranca, tričko a ponožky od švagra, mobil od kamarátky, čapicu z Indie, iba topánky som si musel kúpiť. Keď ma stretne kamarát Raz-dva, tak sa vždy rozčuľuje nad tým, ako som oblečený. Potom o tom takto rozpráva: „Stretnem Miroslava, ktorému vôbec nezáleží, ako je oblečený, a má nohavice Lacoste, bundu Hugo Boss, mikinu Tom Taylor a topánky LaSportiva. A ešte stále vyzerá ako šupák!"
Náradie používam najradšej staré, na ktorom vidno stopy starého kováčskeho remesla, ktoré koval nejaký kováč „v hlbine času". Náradie, ktoré už má niečo odrobené, dýcha z neho história, prípadne je opradené nejakou legendou, napríklad o neskutočnej pevnosti ocele neznámeho zloženia, do ktorej sa nedá ani za nič vyvŕtať diera.
Myslíte si, že som sa takto začal správať až po nástupe krízy? Figu borovú. To ja a mne podobní sme predsa celú túto krízu zapríčinili!
Možno sa pýtate, čo robím s ušetrenými peniazmi, keď žijem takto skromne. Čo by? Škrečkujem. Do pančuchy. Potom budem nimi kŕmiť tých sedem vychudnutých kráv.