Hoci som sa počas svojej vlaňajšej cesty naučil, že človek ťažšie kráča z vrchu dole ako hore. Z tohto všetkého už milý čitateľ pochopil, že nie prvý raz robím pešiu túru po severnej časti Španielska. Vlani som tam bol prvý raz a tohto roku pokračujem v ceste.
Toto všetko sa začalo tak, že kedysi v deviatom storočí istý pustovník Pelayo nasledoval tajomnú, žiarivú hviezdu, ktorá ho zaviedla k rímskemu hrobu, ktorý bol ukrytý pod tŕnistým kríkom. V hrobe našiel pozostatky Svätého Jakuba (po španielsky Santiago) apoštola. To, že ide o pozostatky Svätého Jakuba, sa dalo vedieť z toho, že miestny biskup a aj astúrsky kráľ Alfonz II. si pozreli nález a obidvaja potvrdili, že skutočne ide o kosti Svätého Jakuba. Zvesť o objave sa šírila rýchlosťou ohňa a zaostalá dedinka Compostela sa v krátkom čase stala jedným z najznámejších pútnických miest Európy. Občas síce klesol záujem o apoštolove kosti, ale v dvadsiatom storočí znova vzplanula túžba po peších túrach a popri veriacich sa čoraz viac podnikavých ľudí v rozličných krajinách Európy rozhodlo, že si po odšliapaní jeden a pol - dvetisíc kilometrov pozrie mesto Santiago de Compostela. Pútnickú cestu nazvala ľudová reč Camino de Santiago (Jakubova cesta) a jej najznámejšia etapa v Španielsku Camino Francés je dlhá asi osemsto kilometrov a do Compostely vedie z Pyrenejí.
