Iveta Radičová si mohla a ešte stále môže vybrať z dvoch možností. Môže dokázať, že to najdôležitejšie, s čím prišla do slovenskej politiky, myslela vážne, a v takom prípade sa vzdá svojho mandátu. Alebo si mandát ponechá a v takom prípade úplne poprie vlastnú agendu a stratí svoju politickú identitu.
Zákon o rokovacom poriadku hovorí jasne: „Pri hlasovaní poslanca je zastúpenie iným poslancom alebo inou osobou vylúčené." Zákon to členovi parlamentu zakazuje presne tak, ako iný zákon zakazuje podnikateľovi, aby robil podvody.
Zakazuje to rovnako, ako iný zákon zakazuje úradníkovi, aby falšoval a pozmeňoval verejné listiny. Ako zakazuje verejnému činiteľovi, aby zneužíval svoje právomoci. Hlasovaním za kolegyňu Rosovú Iveta Radičová neurobila iba „chybu", ale porušila zákon. Hoci konala „v zmätku a skratkovite", nedodržala zákon, ktorý poslanci musia dodržiavať.
