Opozícia v tomto volebnom období už prišla o 12 poslancov. To je naozaj politický úkaz hodný zaznamenania, pričom do konca volebného obdobia je z tohto uhla pohľadu zrejme ešte ďaleko. Zmeny v počte poslancov sa dotkli každej opozičnej strany, počnúc KDH cez SDKÚ a SMK. Rozdiel medzi nimi je v tom, že kým počet odídencov z KDH sa zdá byť konečný, v ostatných dvoch opozičných stranách taký pravdepodobne nie je.
SMK a SDKÚ
Odchod poslancov z klubu SMK je síce podmienečný, ale podložený takými požiadavkami, ktoré by mali byť pre akúkoľvek stranu, združenie či spolok z princípu neprijateľné. A hoci Béla Bugár hovorí o varovaní, prakticky ide o vydieranie. Hľadanie tváre novej strany či hnutia pre maďarskú menšinu nie je ľahké hlavne pri poznaní, že csákyovci zostanú zaťatí. O Bugárovi si môže myslieť každý čo chce, ale faktom je, že keď chce, tak vie, ako sa robí politika. Čarovné pritom je, že je to práve Bugár a jeho prieskumník Simon, ktorí dokážu presvedčiť aj neveriacich Tomášov, že SMK je naozaj slovenskou stranou so všetkým, čo k tomu patrí. Možno dokonca rovná aj tej najslovenskejšej, stačí si pripomenúť časy, keď existovali pravá aj ľavá SNS, akurát v parlamente nebola ani jedna z nich.
Na spadnutie je však momentálne odchod ďalšieho poslanca z SDKÚ, presnejšie poslankyne Ivety Radičovej. Aj keď možno nechtiac porušila zákon, ktorý v tomto prípade ani neumožňuje nič iné, ako začať proti nej disciplinárne stíhanie. Aj keby ho čisto teoreticky a náhodou nikto začať nechcel - zákon je výnimočne jednoznačný a hovorí nie to, že sa disciplinárne konanie môže začať, ale že sa začne. Rieši aj otázku trestu za porušenie zákazu, v tom však ponecháva istú voľnosť tak mandátovému a imunitnému výboru, ako aj parlamentnému plénu. Radičová môže dostať od pléna buď pokutu, alebo výzvu, aby sa vzdala mandátu. Čo, samozrejme, urobiť nemusí.
