Masahikovými očami: Nedeľa je deň oddychu. Naozaj?

Vybral som sa teda do iného, ale ani tam som nepochodil. Naozaj som nevedel, že v Rakúsku sú všetky obchody, vrátane potravín, v nedeľu zatvorené a že na to majú aj zákon.

Ako to tam ľudia riešia, keď zistia, že majú prázdnu chladničku? Zavolal som kamarátovi do Rakúska a spýtal som sa ho. Povedal: „Idem na benzínové čerpadlo, tam majú základné veci.“ A ja som pokračoval: „Ale nezdá sa ti to nepraktické?“ Odpovedal: „Ani nie. Sme na to zvyknutí.“

A hneď som začal pátrať po tom, ako je to v iných krajinách. Počul som, že podobný zákon platí v Nemecku. Všetky obchody okrem pohostinstiev sú v nedeľu zatvorené. Aj vo Francúzsku sú v nedeľu obchody zatvorené, hoci tam sa ozývajú aj opozičné hlasy, ktoré hovoria, že by mali predsa len dostať na nedeľný predaj povolenie. Zástancom tohto názoru je aj francúzsky prezident. Ten nedeľný predaj podporuje a zdôvodňuje to ako zvýšenie počtu pracovných príležitostí.

Kamarátka, ktorá žije v Nemecku, mi spomínala jeden televízny program, kde sa vraj kedysi jeden známy Rakúšan vyjadril: „V New Yorku si v nedeľu človek kúpi helikoptéru, ale ja si tu nemôžem kúpiť ani žemľu.“

To mi pripomenulo Austráliu spred pätnástich rokov. Bol som vtedy v Sydney, a bol som veľmi prekvapený, že v nedeľu sú všetky veľké obchodné domy zatvorené. To bola moja prvá skúsenosť tohto druhu. Môj austrálsky kamarát mi k tomu povedal: „Ale Ázijčania tento kresťanský zvyk porušujú a ich obchody sú v Sydney otvorené aj v nedeľu. Preto sa tradičná atmosféra nedele začína meniť.“ Ja na to: „A nie je to dobré, že sú obchody otvorené?“ Bez váhania odpovedal: „Nie! Nedeľa je deň oddychu.“

Ale potom pripustil, že predsa len nie všetci oddychujú, niektorí idú do tých otvorených ázijských obchodov, a to je problém. Povedal som mu: „Dobre, keď je to problém, otvorte aj vy obchody a ľudia budú chodiť míňať peniaze aj tam.“ Na to zopakoval: „Ale nedeľa je deň oddychu.“ Dnes sú v Sydney otvorené všetky obchody.

V tom čase som si hovoril, aký je len ten môj austrálsky kamoš sebecký. Teraz už trochu lepšie chápem jeho pocit. Zatvorené obchody ma minulú nedeľu síce sklamali, no bolo príjemné prechádzať sa pokojnými ulicami rakúskeho mestečka. Mal som podobný pocit, ako keď sa počas vianočných sviatkov prechádzam tichými bratislavskými ulicami, lebo veď poznám aj veľmi hlučné Vianoce v Tokiu.

Asi 99 percent Japoncov nie sú kresťania. To znamená, že ak je šanca na dobrý obchod, pracujú bez ohľadu na to, aký je deň. Iba deti majú cez víkend voľno. Rodina teda vždy stojí pred otázkou: v ktorý deň sa dokážu všetci stretnúť doma a stráviť spolu voľný čas?