Európska únia je zoskupením štátov, založeným na rešpektovaní ľudských práv. Primát ľudských práv je axiómou pre vnútorný vývoj únie a je zároveň návodom na jej pôsobenie v rámci systému medzinárodných vzťahov. Ako spoločenstvo demokracií by mala únia vždy a bezpodmienečne trvať na dodržiavaní základných ľudských práv a odporovať tým, pre ktorých koncept ľudských práv je prázdnym pojmom. Zotrvávať na vlastných princípoch však nie je ľahká vec ani pre úniu, ako to potvrdzujú dve medzinárodné udalosti.
Prvou udalosťou bola minulotýždňová konferencia OSN o boji proti rasizmu a rasovej diskriminácii v Ženeve (tzv. „Durban II"). Podobná konferencia, ktorá sa konala v juhoafrickom Durbane v septembri 2001, sa stala svetovým festivalom antisemitizmu, obviňovania Západu a Izraela z rasizmu a kolonializmu, manifestáciou nenávisti k liberálnej demokracii.
„Pragmatická" únia
Prípravu ženevskej konferencie o rasizme od samého začiatku sprevádzali spory o obsah základného dokumentu. Prípravný výbor, na čele ktorého stála Líbya, predložil na rokovanie dokument, ktorý akoby z oka vypadol prvej durbanskej rezolúcii, plnej antisemitských, protiizraelských a protizápadných formulácií. Západné krajiny v reakcii na to vyhlásili, že pre nich je navrhnuté znenie neakceptovateľné a že sa na konferencii zúčastnia iba v prípade, ak dôjde k jeho zmene.
Naťahovačky okolo obsahu dokumentu postupne prinútili Kanadu, Izrael, Austráliu, Nový Zéland, USA, ale aj Holandsko, Taliansko, Nemecko a Poľsko účasť na konferencii odmietnuť. Niekoľko dní pred jej začiatkom bol návrh dokumentu pod hrozbou bojkotu západných krajín pozmenený, vyškrtli z neho naj〜škandalóznejšie ustanovenia (hoci niektoré iné, s ktorými únia mala problém, zostali). Zvyšok únie vrátane Slovenska sa rozhodol, že sa na konferencii zúčastní.
To, čo sa odohralo v Ženeve, je všeobecne známe. Najväčšou „hviezdou" podujatia sa stal známy popierač holokaustu, prezident Iránu Ahmadínedžád. Delegácie krajín únie na protest proti jeho vystúpeniu rokovaciu sálu opustili, avšak s výnimkou Česka, ktoré oznámilo, že konferenciu opúšťa, sa do sály po vystúpení iránskeho vodcu vrátili a neskôr podporili aj záverečný dokument, ktorý sa odvoláva na „Durban I". Únia, žiaľ, ukázala, že k obhajobe princípov, na ktorých je budovaná, pristupuje na medzinárodnej aréne selektívne. Hoci k úplnej strate tváre únie v kauze „Durban II" nedošlo, jej neschopnosť zaujať od samého začiatku neústupčivý postoj k prívržencom totalitných názorov svedčila o tom, že povestný „pragmatizmus" je dnes v únii silnejšie zakorenený než hodnotový idealizmus.
