Skutočnosť, že Ústavný súd nie je už viac ako rok schopný sa zaoberať návrhom na posúdenie či tzv. vyvlastňovací zákon v súvislosti so stavbou diaľnic je v súlade s ústavou, alebo nie, nabral nedávno nečakane iný rozmer. Ústavný súd očividne nechce skončiť tak, ako skončil Najvyšší súd. Teda verejným pohŕdaním jeho rozhodnutia štátnymi inštitúciami, ako aj súkromnými osobami.
Tak, ako je to v prípade rozhodnutia Najvyššieho súdu v súvislosti so skládkou v Pezinku. Najvyšší súd v rámci návrhu rozhodol o predbežnom opatrení, ktorým zakázal skládku prevádzkovať. Text, ktorý v tejto súvislosti uverejnil denník SME, je potrebné opakovať: „Podľa Najvyššieho súdu pre odloženie vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je postačujúca existencia odôvodnených obáv, z ktorých nadovšetky pochybnosti vyplýva záver, že ujma, a to závažná, by u žalobcu mohla nastať," uviedol predseda senátu Najvyššieho súdu Miroslav Gavalec. A keďže súd pozná aj celkový naturel našincov, súčasťou rozhodnutia o dočasnom pozastavení prevádzky skládky uviedol aj to, kto je zodpovedný za to, aby rozhodnutie súdu bolo rešpektované. „Vyriešenie dôsledkov možného nerešpektovania súdneho uznesenia je celkom v pôsobnosti žalovaného správneho orgánu. Ak by správne orgány strpeli ignorovanie účinkov uznesenia, mohlo by to vyvolať nielen administratívnoprávnu alebo trestnoprávnu zodpovednosť dotknutých osôb, ale v širšom kontexte aj zásah do ústavného práva na súdnu ochranu zakotveného v ústave."
