Ak premiér prinajmenšom deklaratívne právneho štátu označuje za svoj vzor zbojníka, mohli by sme nad tým mávnuť rukou ako nad snahou zapáčiť sa masám, no čo si máme myslieť, keď do svojej vládnej zostavy zaradí moderného Jánošíka aj s jeho družinou - nie síce priamo z Terchovej, ale z blízkeho okolia - a novinárov, ktorí na ich vyčíňanie upozorňujú, chce hnať pred bezpečnostnú radu štátu?
Aby sme v skľučujúcom období globálnej krízy neupadli do hlbokej depresie, dovolím si na útechu uviesť príklad z krajiny tradičnej a modelovej demokracie. Vo Veľkej Británii vypukol nedávno mediálny škandál okolo poslankyne a ministerky vnútra Jacque Smithovej. Na objasnenie podotýkam, že ak sa trvalé bydlisko poslancov nachádza mimo ich volebného obvodu, majú v záujme užšieho styku s voličmi právo zriadiť a udržiavať si v ňom takzvaný druhý domov - prirodzene, za peniaze daňových poplatníkov. Pani Smithová má síce veľký dom vo svojom obvode, ale za hlavné bydlisko vyhlásila komôrku v sestrinom byte v Londýne, a tak jej poplatníci preplácajú oba domovy, čo ročne predstavuje 116 000 libier (105 444 eur, asi 3 milióny 176tisíc Sk). Dôsledná pani Smithová s ročným platom 150tisíc libier (136 350 eur, asi 4 milióny 107tisíc Sk) zaúčtovala poplatníkom aj kúpu zátky do vane vo výške 88 pencí (79 centov, asi 24 Sk). A keďže má, podobne ako naši poslanci, právo na asistenta, vymenovala za asistenta svojho manžela, ktorý za to ročne poberá 40 000 libier (36 360 eur, asi 1 milión 95tisíc). Chudák asistent sa za jej neprítomnosti vo veľkom dome nudil, a tak si na extra platenom kanáli púšťal pornografické filmy, čo by bola naozaj jeho súkromná vec, keby toto svoje rozptýlenie opäť nevyúčtoval daňovým poplatníkom. Keď vec vyšla najavo, ospravedlnil sa verejne nie daňovým poplatníkom, ale svojej manželke, a tá zasa občanom vysvetlila, že za manželove nezbedníctva nemôže, akoby dotyčný ani nebol jej plateným asistentom, za ktorého nesie zodpovednosť. Na odstúpenie Jacque Smithová, podobne ako niektorí naši ministri, nevidí nijaký dôvod. Jasný prípad „dementie arogans".
