Európanom vždy slúžilo ku cti, keď kritizovali zajatecký tábor Guantánamo. Dianie v ňom bolo v rozpore s ich právnymi a etickými normami, a tak kritika niesla v sebe aj kus zodpovednosti voči vlastným demokratickým pravidlám. Niet preto divu, že Európa prijala s úľavou nástup Baracka Obamu, ktorý sľúbil zmeny. Čoskoro sa však ukázalo, že Obama Guantánamo sám nezvládne a Európania zneisteli. Ide o americký problém, ktorý si musia Američania sami vyriešiť, bolo počuť už na januárovom zasadaní ministrov zahraničných vecí krajín únie. Len občas zaznelo, že v núdzi Európa azda pomôže. Ten prípad teraz nastal a Európu našiel nepripravenú.
Zmiešané reakcie
V Guantáname je približne 250 zajatcov, asi 50 z nich by mohlo byť prepustených, ak by sa pre nich našiel domov, čo nie je ľahké. Do krajín pôvodu sa vrátiť nemôžu, pretože im tam hrozí prenasledovanie. Ako aj v prípade čínskych Ujgurov. Ako so zástupcami moslimskej menšiny s minulosťou zajatcov by sa čínska vláda s nimi rýchlo porátala. Do Ameriky, ako krajiny, ktorá ich nezákonne držala v neľudských podmienkach, ich tiež poslať nemožno. Nuž americká administratíva hľadá v týchto dňoch riešenie pre desiatich Ujgurov v Európe, konkrétne v Nemecku, ktoré namiesto vecnej debaty ponúklo chaotické reakcie a z utečencov spravilo predvolebnú tému.
Ľavica je prijatiu čiastočne naklonená, ale argumentuje spôsobom, ktorý veci neslúži. Jedni pripomínajú, že Nemci sú dlžníkmi USA za Marschallov plán, čo je zrozumiteľné vysvetlenie asi tak pre dvadsiatich Nemcov, iní, ktorí za Busha nevedeli Amerike prísť na meno, v nej zrazu vidia najlepších parťákov a Barack je skvelý chlapík, ktorý chce zmeniť svet (nakloniť ho doľava?), tak treba pomáhať. Stredopravé spektrum zas objavilo najvyšší princíp v bezpečnosti vlastnej krajiny, a od zajatcov odťahuje prsty, čím boduje u voličov. Správne naladený národ teraz pestro diskutuje na internetových fórach o tom, prečo by práve Nemci mali byť tí sprostí z Európy, ktorí sa ujmú „teroristov".
