Ôsmy máj priniesol všeličo - atómovú bombu, železnú oponu i rozdelený Berlín.
Ôsmeho mája 1945 som ešte nebol na svete.
Ôsmeho mája 1945 ešte nebol na svete ani môj otec, hoci isté neklamné znaky ukazovali, že by sa mal o tri mesiace narodiť.
Ôsmeho mája 1973 som už bol takmer na svete, povedzme tak jednou nohou - už som síce nemal chvostík, ale ešte stále som bol skôr vodným živočíchom v tele svojej matky.
A približne ôsmeho mája 2009, čiže šesťdesiatštyri rokov po skončení vojny, píšem týchto pár slov a snažím sa rozpomenúť, čo všetko viem, cítim, počul som, videl o ôsmom máji 1945 a o všetkých tých veciach predtým.
