"Hlavne veľa peňazí, to zdravie už príde samo," napísal svojim kamarátom novoročné prianie jazzman Karel Velebný.
Čítala som, že vrcholový manažment Českých dráh, ktoré dotuje štát, má jedenásť členov a na ich platy ide 11 miliónov korún. Mesačne. Tak to má potom rok iných 12 mesiačikov. A chlapi železné zdravie.
Zahojili?
A tak som si povedala, že budem písať o tom. O nich. O peniazoch. Lebo ako hovorí Marcus Aurelius: „To, čo bráni v zamýšľanom diele, stane sa dielom samým."
Zaskočilo ma, že práve v čase krízy som sa ja stala sponzorom. Aj keď nechtiac. Spoločnosť Sky Europe mi dlží za dve letenky, kúpila som si ich vo februári, potom môj let zrušili, vraj peniaze vrátia. Ale nevrátili. Raz začas im zavolám a snažím sa vysvetliť, že nechcem, aby ďalej lietali aj za moje, ale bezo mňa... a tie dievčatá pri telefóne, ktoré sa niekedy predstavia len krstným menom: Majka, Alena... mi povedia, že im je ľúto a že nech ešte počkám, že určite, ale už určite...
Môj kamarát Eugen Gindl mi raz rozprával, ako ho na jednej z jeho ciest hostil v Juhoslávii chlapík, ktorí síce povedal, že chápe ľudí, ktorí cestujú po svete, ale nie takých, ktorí putujú bez peňazí. Lebo keď človek nemá peniaze, má pekne sedieť doma. (Zašto ti putuješ, kad nemaš novac?)
