Je nesporné, že za spravovanie vecí verejných ako celok zodpovedá vláda. Na čele s Robertom Ficom, ktorý ju po výhre vo voľbách zostavil. To nie je až také samozrejmé, stačí si pripomenúť, že Mikuláš Dzurinda doteraz voľby nevyhral a predsa dva razy zostavoval a aj zostavil vládu.
Inými slovami, zodpovednosť predsedu vlády za spravovanie krajiny, ale aj spôsoby, ktorými tak robí, je väčšia, ako hociktorého ďalšieho člena vládneho kabinetu. To napokon určuje aj ústava napríklad v článku, podľa ktorého prezident môže vymenovať za člena vlády iba osobu, ktorú mu navrhne výlučne premiér. Alebo v ďalšom, podľa ktorého keď parlament vysloví nedôveru premiérovi, spolu s ním musia z funkcií odísť aj všetci ďalší členovia vlády.
Premiér jednoducho nie je prvý medzi rovnými, ale je nad nimi. Ľudovo povedané za to, že premiér Fico je nútený meniť ministrov pomaly už ako špinavé prádlo, môže aj sám - jedna vec je koaličná dohoda o rozdelení vládnych kresiel, iná ich personálne obsadenie.
Nový spôsob výkonu moci
Znamená to len toľko, že Robert Fico sa nijako nemôže zbaviť spoluzodpovednosti za skutky všetkých odídených členov vlády či už boli z jeho strany alebo zo strán jeho koaličných partnerov. Aj keď sa o to veľmi snaží.
S tým súvisí aj nový spôsob výkonu moci, na ktorý teraz premiér naskočil. Na ultimátum opozície reagoval iným ultimátom. Opozičné strany vyhlásili, že pokiaľ do štvrtka nepodá návrh na odvolanie ministra Igora Štefanova, v piatok dopoludnia doručia do parlamentu návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze s cieľom vysloviť ministrovi nedôveru.
