Milujem Slovensko, vyhlasuje na obrovskom bilborde pred vstupom do nášho mestečka kandidát SNS do Európskeho parlamentu.
Ani v najmenšom o jeho láske nepochybujem, ale zdá sa mi, že by na plagáte mohlo byť rovnako napísané: Milujem Klondike, lebo naša krajinka sa po pripojení na eurofondy stala zlatonosnou riekou. Tá pravá zlatá horúčka vypukla, len čo sa k moci dostala súčasná trojkoalícia.
Toto je naozaj príležitosť finančne zabezpečiť na celý život nielen seba, ale aj svoje prapotomstvo. Skúsení zlatokopovia totiž vedia, že prílev zlatých nuggetov sa len tak rýchlo nezastaví. O nič, čo je cudzie, síce nestoja, ale keď už to na naše územie priplavila rieka, tak čo.
Milujem Slovensko je posolstvo pre nás, drobných ľudí, obyčajných voličov. Akú úľavu pre nejedného národne uvedomelého predstaviteľa slovenskej inteligencie, pre staručkú ženičku z lazov či drsného robotníka z predmestia prináša informácia, že je na svete niekto, komu nie sú ľahostajní, kto na nich vo dne v noci myslí, ba takto celkom otvorene prejavuje svoj hlboký cit.
Láska k vlasti môže mať navyše aj kultúrny rozmer. Je iba polovica mája a granty na kultúrne projekty už boli rozdelené. Tentoraz ich totiž udeľovalo ministerstvo výstavby a všetko bolo nesmierne zjednodušené a urýchlené tým, že celou niekoľkomiliónovou dotáciou podporilo tvorivé aktivity jediného subjektu, ktorý sa v pote tváre vypol k mimoriadnemu umeleckému výkonu a vyprodukoval štyri logá. Za honosne znejúcim spojením „reklamná kreativita" uvedeným na faktúrach sa ukrývajú výtvory, ktoré by zaiste zvládol každý absolvent druhého stupňa výtvarného odboru akejkoľvek základnej umeleckej školy.
