„Ošípaná" nemá prenesené významy s hanlivými konotáciami a nemá ani taký veľký počet odvodených slov ako „sviňa" či „prasa".
Predstavte si nadávku „ty ošípaná jedna" alebo konštatovanie „bol ožratý ako ošípaná". Jednoducho to nejde. Vo frazeológii „ošípanú" vôbec nenájdete, prezrite si Zátureckého. Nič. Zato prascami a sviňami sa slovenské príslovia a porekadlá len tak hemžia. „Ošípaná" pôsobí, akoby ju priam v laboratóriu vymyslel agronóm, zoológ a „štátnojazykovec", aby sa sviniam neubližovalo, aby ich nehanilo vlastné meno, aby sa v jednom neutrálnom termíne obsiahli všetky „sorty" a plemená svíň a prasiat.
A možno aj preto, aby tie „škaredé" slová neurážali ducha a ústa socialistického redaktora, predsedu družstva či funkcionárov na tribúnach, hlásiacich úspechy „v chove ošípaných".
Ak vaša mladosť padla do sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, viete, o čom hovorím. V televíznych správach vtedy nemohli chýbať šoty z „družstevných ošipární", veľkovýkrmní, v ktorých sa demonštrovali lokálne československé zlepšováky na „zvýšenie produkcie mäsa ošípaných". Slová „prasa", „sviňa" alebo „brav" boli vtedy tabu.
V pamäti mi utkveli prasce, ktorým „najlepšie ošetrovateľky ošípaných" pridŕžali pri rypáčiku dojčenskú fľašu s mliekom. Ktovie, ako to vyzerá v dnešných prasačincoch a prasačníkoch! Ale bravčovina sa u nás zrejme už tak veľmi nekonzumuje... A zábery v správach? Čo! Veď chlievy ako chlievy.
