Stále si porovnávam život v horách a v meste, keďže v oboch som si odžil dostatočne dlhý časový úsek. Jedna z vecí, ktoré ma na meste najviac desia, je to, že človek je obklopený len ľudskými výtvormi. Najskôr je to do očí bijúca reklama. Mestský človek má oči preplnené reklamou. Oči, uši a myseľ. Pri stánkoch s rýchlym občerstvením aj nos. Bez neľútostnej selekcie nemá šancu na normálne prežitie. Už len keď ide na obyčajný nákup, stretne po ceste neskutočne veľa vzruchov, na ktoré nemá šancu primerane reagovať a tobôž k nim zaujať adekvátny postoj. To by ho stálo príliš veľa času. Preto väčšina mešťanov zaujíma k mnohým veciam absolútne ľahostajné stanovisko. Alebo potom príliš rýchle, založené na stereotypoch a predsudkoch. Nie je to ich krutosť, bezcitnosť alebo hlúposť, ale iba obyčajná a nutná selekcia. Rozumiem jej, ale nepáči sa mi.
Ak totiž žijete na lazoch, na všetky tieto veci čas máte a ku všetkému v okolí si môžete vybudovať postoj založený na dôkladnom a rozvážnom skúmaní. Vzruchov máte tak akurát a na všetky stíhate reagovať. O ľahostajnosti tu nemôže byť ani reči.
V meste sa človek zatvára do čisto ľudského sveta. Všetko okolo neho vytvoril človek (s výnimkou zopár stromov), čím sa podľa mňa dostáva do uzavretej ulity, do bludiska bez východu, stráca schopnosť pochopiť svoju previazanosť s prírodou. A ešte tie kĺby! V horách sa človek nachodí oveľa viac, získa dobrú kondičku a kĺby predsa nebolia, veď chodí stále po zemi a mäkkej tráve. A v meste dlažba, asfalt, betón - kilometre a kilometre chôdze s veľkými otrasmi do kĺbov, au! Čím som starší, vnímam tento rozdiel ostrejšie, tým som na svoje kĺby citlivejší.
Najčastejší argument ľudí, ktorí lobujú za život v meste, je ľahká dostupnosť všetkých služieb, lekárskej pomoci a úradov. Omyl. Som rodák z Bratislavy, staromešťan. Ešte si pamätám, že kúsok od nášho domu, na Ventúrskej bol obchod Chlieb, mlieko, pečivo. Potom neskôr sme chodili do Domina na Laurinskej, to už bolo ďalej. Teraz mám najbližší normálny obchod až na Kamennom námestí. Železiarstvo až pri vlakovej stanici. Všade sú teraz banky, kaviarne, podniky a handry. Normálne obchody pre normálnych obyvateľov starého mesta sú fuč. Ak potrebujem cestou domov z roboty nakúpiť zopár kramlí, skrutiek a klincov, je to neprekonateľný problém. V mojej predstave by to malo fungovať tak, že vyjdem v papučiach von z domu so psom a za rohom nakúpim všetko potrebné. Všetky dôležité obchody by mali byť sústredené na hlavnom námestí v strede mesta. Starý a dobrý vzorec - pre staromešťana určite.
Na lazoch je ťažká dostupnosť vecí prirodzená a nikto sa nad ňou nezamýšľa ani nepohoršuje. Do mesta treba ísť raz za týždeň a jednou ranou vybaviť všetko. A je pokoj.
A tam, kde je pokoj, je dobre.
Miro Čársky (1975) vyštudoval Vysokú školu múzických umení. Žije na lazoch pri Zvolene v Zaježovej. Vyšla mu kniha poviedok 1872 km od mora.