Preč z mesta

Stále si porovnávam život v horách a v meste, keďže v oboch som si odžil dostatočne dlhý časový úsek. Jedna z vecí, ktoré ma na meste najviac desia, je to, že človek je obklopený len ľudskými výtvormi. Najskôr je to do očí bijúca reklama. Mestský človek má oči preplnené reklamou. Oči, uši a myseľ. Pri stánkoch s rýchlym občerstvením aj nos. Bez neľútostnej selekcie nemá šancu na normálne prežitie. Už len keď ide na obyčajný nákup, stretne po ceste neskutočne veľa vzruchov, na ktoré nemá šancu primerane reagovať a tobôž k nim zaujať adekvátny postoj. To by ho stálo príliš veľa času. Preto väčšina mešťanov zaujíma k mnohým veciam absolútne ľahostajné stanovisko. Alebo potom príliš rýchle, založené na stereotypoch a predsudkoch. Nie je to ich krutosť, bezcitnosť alebo hlúposť, ale iba obyčajná a nutná selekcia. Rozumiem jej, ale nepáči sa mi.