Predpokladám však, že stále platí pravidlo o nedovolenom uvoľňovaní. Puk vystrelený z dramatickej situácie pred bránkou do priestoru nikoho, bez hráčov, má v športe presne stanovené dôsledky. Hra sa po prerušení vracia na pôvodné miesto.
Z roka na rok, z generácie po ďalšiu generáciu nás ľudí na planéte Zem hrozivo pribúda.
Pseudofilozofi sa preľakli a filozofujú o presťahovaní obyvateľov Zeme na Mesiac (ten je však v máji pre zaľúbených a pre ľudstvo príliš malý) alebo na iné vhodné planéty. Sám, ako vyštudovaný technik, si pre horúčavy a mrazy neviem spokojný život na cudzích planétach predstaviť. Je to však nedovolené uvoľňovanie, zahranie puku úplne mimo terajšej hry.
Prv, ako sa presťahujeme, treba si doma urobiť poriadok, náklady na zbrojenie presunúť na stravovanie hladom zomierajúcich a starať sa o Zem, ako sa každý dobrý záhradník stará o svoju záhradku.
Už v začiatkoch civilizácie, pred tisícimi rokmi Biblia ľuďom pripomenula starať sa o svet, o presťahovaní sa nebola reč.
Alebo sme už mimo hry? Možno hru vrátiť k novému buly ako v hokeji?
Byrokratická žaba na prameni štátnej pokladnice pre granty vydavateľom zaujímavých kníh a literárnych časopisov je tiež dôvodom, aby pozorný rozhodca odpískal nedovolené uvoľňovanie.
