Nebolo všetko zlé v minulom režime, hoci spôsoby jeho popoháňania národa a ľudu ku šťastiu veľa radosti nespôsobovali. A predsa jeden nechcený produkt sa stal v našich končinách pôvabným dôsledkom všeobecného zavádzania a manipulácie. Bola to ostražitosť a citlivá schopnosť čítať medzi riadkami. Interpretovať zdanlivo ničnehovoriace texty do zrozumiteľnej polohy, prijímať zašifrované posolstvá básnikov, spisovateľov, o humoristoch a textároch populárnych piesní ani nehovoriac. Za každým textom očakával čitateľ schovávané posolstvo, najdôležitejšie myšlienky vykúkali z bielej plochy medzi vytlačenými riadkami.
V závere nešlo o nič výnimočné - podľa literárnych teoretikov dobrý čitateľ komunikuje so za-textovými súvislosťami a kvalita indukcie textu priamo súvisí s kvalitou čitateľovej prípravy, schopností, skúseností...
V slobodnom svete informácií sa cit pre kódovanie posolstva postupne vytratil, pretože informácie začali opisovať realitu pomerne presne a hľadanie konotácií a skrytých významov stratilo opodstatnenie. Náhradou za budovanie mimoslovných a za-textových významov sa časom stali „šokujúce odhalenia" takmer denne produkované najmä bulvárnymi médiami. Svojským spôsobom sa udomácnili aj v textoch v súčasnej literatúre.
Priamočiarosť novinovej správy, akokoľvek výstižného komentára nás zdanlivo oslobodzuje od hľadania ďalších nevyslovených súvislostí. To však neznamená, že súvislosti nejestvujú, práve naopak. Práve toto veľké množstvo správ, nie zdanlivo a bulvárne, ale naozaj šokujúcich by malo spoločnosť prinajmenšom znepokojiť. Pretože všetko, čo je na nich znepokojujúce, je fakt, že opäť ide o skutky predstaviteľov „národa a ľudu".
