Dve slečny v bledomodrých saténových minišatôčkach prichádzajú v bratislavskej krčme Irish pub k nášmu stolu. Usmievajú sa. Jedna drží v rukách akúsi malú škatuľku, druhá začne hneď zostra, že nám chcú „predstaviť" novú značku dámskych cigariet za „výbornú cenu, a ak si kúpime kartón, ušetríme"... Zabudla som, koľko. Slečny odplávali k ďalšiemu stolu a potom k ďalšiemu, bez úspechu. Pozorujem ich a rozmýšľam, ako sa asi cítia.
V tom istom týždni okolo obeda mi na Obchodnej pretne cestu muž núkajúci okoloidúcim udice na chytanie rýb. Vo vaku na chrbte ich má asi desať. Pristaví cudzincov, núka, tí berú udice do rúk, smejú sa, vracajú ich späť, ďakujú, lúčia sa a odchádzajú pobavení happeningom. Dívam sa za „udičiarom" a rozmýšľam, ako sa asi cíti.
A do tretice, dostala som pozvanie na bytovú prezentáciu istej firmy, ktorá pomôže Slovákom v tom, aby lepšie a zdravšie žili. A, samozrejme, aby pritom aj ušetrili. Idem tam, tá skúsenosť zo súkromného teleshopingu naživo stojí za to. V zázračných a „zdravých" hrncoch človek pred vami varí zázračné a zdravé mäso a pečie vajce podobnej kvality. Ak si tie štyri zázračné a zdravé hrnce, vyrobené na základe tajného patentu, kúpite celkom lacno - cca za 25 litrov, dostanete aj ovčie rúno a zázračné masti proti reume, a zázračný vankúšik s vtkanými striebornými nitkami, a, a, a... zadarmo, takže ušetríte. Ohúrená klopím zrak do zeme, pretože sa nevládzem dívať na bytového prezentátora, ktorý už cíti celú trápnosť situácie a vie, že dnes minul svoj cieľ.