Najprv iba oznámili, že Airbus 330 - 200, ktorý mal z Ria de Janeiro priletieť do Paríža, sa stratil z obrazoviek radarov nad Atlantikom. Potom presiakla správa, že lietadlo už nemá palivo. Napokon ostali už len dohady, čo sa vlastne stalo.
Ipeľských Úľan, pripadalo mi to všetko absurdné a súčasne také blízke.
Cez deň som na to nemyslel, navôkol cválali udalosti. Len za ten mesiac, čo som sem naposledy písal, prišiel pápež k Múru nárekov i do mešity, v Prahe bol summit EÚ-Čína, nemecký prezident obhájil svoje kreslo a juhokórejský exprezident skočil zo skaly, Poľsko spomínalo na volebný úspech Solidarity, Obama predniesol prejav v Káhire. Ale večer sa mi pred očami vynárala fotografia z Letiska Charlesa de Gaulla s termínmi odletu a príletu spoja AF 447 z Ria do Paríža.
Ak sa dalo, myslel som na niečo iné. Na to, ako sme nedávno v rezervácii Bralce pri Hliníku nad Hronom stretli dvadsať salamandier škvrnitých. Ako hrali Marián Varga a Jozef Lupták v kostole Cirkvi bratskej úspešným absolventkám a absolventom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa, ktorí budú pokračovať na univerzitách od Bratislavy a Prahy až po Britániu či Ameriku. Ako policajti vyviedli z nádvoria ministerstva životného prostredia statočných aktivistov Greenpeace, ktorí tam vnikli s troma sudmi znečistenej zeminy, aby upozornili na to, že v Strážskom sa na takejto zemi hrávajú deti.
