To, čo prebehlo cez víkend, neboli európske voľby v pravom zmysle slova. Voliči sa rozhodovali podľa toho, čo ich trápi nie na európskej, ale na domácej politickej a ekonomickej scéne. Niektoré paneurópske trendy sa dajú z výsledkov vyčítať: napríklad ľavici sa nedarí zúročiť hospodársku krízu.
A súdiac podľa vzrastu krajnej pravice, Európania strácajú chuť na rozšírenie Európskej únie. Ale rovnako relevantný pre Európu je iný pohľad - ktoré národné strany vyšli z volieb posilnené? Aká je ich európska agenda? A čo ich vládnutie bude znamenať pre úniu?
Z tohto hľadiska bol zrejme najdôležitejší volebný výsledok vo Veľkej Británii. V ňom opozičný konzervatívci na hlavu porazili vládnucich labouristov. To platilo aj pre voľby do Európskeho parlamentu, ako aj na regionálne voľby, ktoré sa v Británii konali súčasne.
Dramatické zmeny
Je už len otázkou času, kedy prídu konzervatívci k moci. Voľby sa musia konať do polovice budúceho roka. Po eurovoľbách stúpla pravdepodobnosť, že môže súčasná vláda Gordona Browna odstúpiť predčasne a že by sa očakávaná korunovácia konzervatívcov mohla konať aj skôr. A s ňou nastúpia v únii dosť dramatické zmeny.
Konzervatívci majú v mnohom konštruktívny postoj k únii - ich tieňový minister financií George Osborne nedávno vyzdvihol jej úlohu pri stabilizovaní východnej Európy či v boji proti protekcionizmu. Ale z rôznych vnútropolitických a vnútrostraníckych príčin sa rozhodli zobrať si na mušku Lisabonskú zmluvu. Britský parlament ju už ratifikoval. Ale v prípade víťazstva chcú konzervatívci ratifikáciu zrušiť. Ak by dovtedy už vstúpila zmluva do platnosti, chcú o nej zorganizovať referendum (nehovoria, čo by urobili v prípade, ak by Briti zahlasovali proti zmluve).
Bola by škoda, ak by budúca konzervatívna vláda vrátila úniu do pozície spred dvoch rokov, keď írske 'nie' zmluve zastavilo proces ratifikácie. Zmluva v mnohom nie je dokonalá. V niektorých bodoch nie je ani dobrá. Ale neprijatie zmluvy a návrat k rokovaniam o jej obsahu sám osebe prináša riziká, ktoré prevážia ostávajúce nedostatky textu zmluvy. A niektoré tie riziká sa týkajú hlavne strednej Európy.
Nie je totiž pravdepodobné, že sa podarí dohodnúť na texte novej zmluvy. Únava z predošlých kôl rokovaní je taká hlboká, že vlády nebudú ochotné pustiť sa do nových. O to viac, že v únii je Británia, na rozdiel od Francúzska, Holandska či Írska - troch krajín, ktoré už zmluvu v jej rôznych podobách raz odmietli - vnímaná ako „polovičatá" krajina.
