Odchodom časti členov zo Strany maďarskej koalície sa len opäť potvrdilo, že SMK je nielen papierovo, ale aj správaním sa typickou slovenskou stranou. Aj preto, lebo v SMK sa neudialo nič iné ako v ostatných politických stranách a hnutiach, ktoré sa už takmer dvadsať rokov v krajine množili delením.
Neprekvapuje už ani nedodržanie slova Bélu Bugára, ktorý nie tak dávno, aby sme si to nepamätali, ohlásil odchod z politiky a začiatok podnikania. Aj v jeho prípade sa potvrdzuje, že najvýhodnejším podnikaním na Slovensku je politika. Koniec koncov, stačí sa pozrieť na dlhý menoslov politikov, ktorí sú v nej aj oveľa dlhšie, ako tomu bolo počas tyranie komunistov.
Dlhý menoslov už aj s Bugárom
Odchodom z SMK a zakladaním novej strany, v ktorej chce byť predsedom, sa Béla Bugár zaradil k podobne dlhému menoslovu politikov, ktorí tak urobili pred ním. Mečiar, Klepáč, Kňažko či Moravčík, Dzurinda, Slota, Fico, Šimko, Palko, Mikuš.... Bugár však ešte stále zrejme nie je celkom osobne vyrovnaný s označením rozbíjača SMK, inak by nerobil nováčikovské, školácke chyby - politikovi jeho rangu by sa už nemalo stať, že povie niečo, čo o malú chvíľku hneď poprie. Ako napríklad v rozhovore pre denník Pravda, keď na margo jeho avizovaného odchodu z politiky a zakladania novej strany dôvodil slovami - potvrdilo sa, že v politike platí nikdy nehovor nikdy. Ale vzápätí tvrdil, že Oskár Világi nie je v pozadí jeho strany Most „a nikdy ani nebude".
Pravdou je, že nikto iný ako Bugár nemal a nemá ani len šancu pokúsiť sa o rozdelenie SMK. Výnimkou je azda iba Miklós Duray, ten však nemá ani nemal žiadny dôvod z SMK odísť. Inými slovami, kým bez Bugára by nová strana bola zväčša len na smiech, s ním ju musí SMK prinajmenej brať na zreteľ. Či aj vážne, ukáže čas, prieskumy verejnej mienky a ako prvé župné voľby.
