Dnešné prvé kolo iránskych prezidentských volieb má historický podtón. Konajú sa tridsať rokov po islamskej revolúcii, ktorá zvrhla monarchistický režim šáha Pahlávího a nastolila islamský režim. Kuriozitou je, že vo voľbách môžu rozhodnúť voliči, ktorí v čase islamskej revolúcie ešte neboli na svete.
Mladí Iránci do tridsať rokov tvoria jednu tretinu oprávnených voličov. Už dlhé mesiace pred prvým kolom viedli rôzne študentské hnutia kampaň, aby sa mladí ľudia zúčastnili na voľbách a hlasovali za zmenu súčasného prezidenta. Varovaním pre nich boli posledné prezidentské voľby v roku 2005, keď pre podozrenie z ovplyvňovania výsledkov stúpencami iránskeho duchovenstva a konzervatívcov väčšina mladých voľby bojkotovala, a to otvorilo cestu do kresla súčasnému prezidentovi Mahmúdovi Ahmadínedžádovi.
Mladí chcú viac slobody
Počas úradovania tohto radikálneho konzervatívca sa zhoršila situácia práve mladých ľudí. V krajine začala fungovať tzv. módna polícia, ktorá dbala na „správne" obliekanie. Študentov zo škôl vylučovali a dokonca ich zatýkali, a to len preto, že si dovolili verejne kritizovať prezidenta a duchovenstvo. Prehĺbila sa medzinárodná izolácia Iránu, čo obmedzuje práve mladých ľudí v možnostiach vycestovania do západných krajín.
Už pred niekoľkými mesiacmi šírili iránski študenti prostredníctvom internetu „liberálny manifest", v ktorom žiadajú slobodné a spravodlivé voľby, oddelenie štátnej správy od náboženstva, absolútnu slobodu v podnikaní, rovnaké zdaňovanie štátnych a súkromných podnikov, dodržiavanie ľudských práv, rovnaké práva pre mužov a ženy, rešpektovanie akademickej slobody a zrušenie oficiálneho náboženstva pre celú krajinu. Študentskému hnutiu však vlastný kandidát na prezidenta neprešiel. Akú možnosť voľby majú teda dnes pred sebou?
