Za posledné dni som trikrát - pri troch symbolmi obťažkaných príležitostiach - počul rečniť bývalého českého ministra zahraničia Karla Schwarzenberga. Naposledy to bolo predminulý piatok v Bratislave na slovensko-maďarskej oslave na počesť Lászlóa Szigetiho, riaditeľa vydavateľstva Kalligram, ktoré je dvojjazyčné a jeho pôsobnosť prekračuje štátnu hranicu. Špičkoví intelektuáli z obidvoch krajín prišli vzdať hold odvážnemu vydavateľovi, pracujúcemu celý život pre toleranciu a proti nacionalistickej úzkoprsosti.
Schwarzenbergove slová pripomínali, čo nás v tomto niekdajšom uhorskom korunovačnom meste, ktorého multikultúrnu povahu spolu so Slovákmi a Maďarmi tvorili medzi vojnami aj Nemci (vyhnaní v roku 1945) a Židia (vyvraždení v rokoch 1941 až 44), nerozdeľuje, ale spája.
