Ako mramor antickej architektúry

Asi len máločo vie byť také otravné a falošné ako pátos. A všetci dobre vieme, že nekrológ je vynález značne patetický. Spisovateľská identita Ivana Žuchu (1935 - 2009), ak som jeho diela správne pochopil, pátosu sa dôsledne vyhýbala. Ivanove vety sú jednoduché, priamočiare a čímsi také belostné ako mramor antickej architektúry. A pritom láskavé. Láskavé svojím pokojom, ktorý v horúčavách príjemne schladzuje. Keď už spomínam tú antiku a horúčavu: zdá sa mi, že Ivan mal rád mediteránne kraje, priezračnosť a prostorekosť stoikov - od bielych plášťov psychiatrov k tógam gréckych a latinských filozofov asi nie je až tak ďaleko. Stoici otázku posmrtného života raz navždy vyriešili takto: ak existuje, je to dôvod, aby sme sa smrti nebáli; ak však neexistuje, tak sa aspoň nemusíme obávať ďalších peripetií a môžeme si konečne poriadne oddýchnuť.