Napriek všetkým slabinám a vnútorným konfliktom je Poľsko úžasná krajina. Krajina, ktorá od roku 1989 prešla nepredstaviteľnou metamorfózou.
Z roku 1989 mi v pamäti neutkveli podrobnosti. Napríklad, koľko stáli lístky na električku alebo chlieb. Zato si presne pamätám, že ako zamestnanec univerzity som zarábal viac-menej ekvivalent 17 amerických dolárov mesačne. V tom čase som býval so ženou a synom v jednej izbičke. Až keď sa uložili spať, zapínal som televízor a sledoval rokovania - presnejšie ich skrátený záznam - Adama Michnika a Alexandra Kwasniewského. V tom čase som sa - ako veľa kolegov - nedal na politiku. Mal som už vtedy vlastnú spisovateľskú dráhu, ktorej som verný dodnes.
