Výsledky sobotňajšej Republikovej rady SMK nepriniesli veľa nového do politického života krajiny. Aspoň v podaní jej predsedu Pála Csákyho. Požiadavka SMK, aby vláda predložila nové znenie štátneho rozpočtu, je iba oprášením rovnakej žiadosti Ivana Mikloša z SDKÚ spred niekoľkých mesiacov.
Skutočnosť, že SMK protestuje proti návrhu zákona o štátnom jazyku, je konštantou - ešte nebol a v budúcnosti ani nebude predložený taký návrh týkajúci sa štátneho jazyka, proti ktorému by SMK neprotestovala.
Prekvapením nemôže byť ani avizované rokovanie s ďalšími opozičnými stranami o návrhu na vyslovenie nedôvery premiérovi Ficovi v súvislosti so škandálom okolo predaja emisií. SMK iba správne predpokladá, že spoločný opozičný návrh - aby vláda zverejnila zmluvy týkajúce sa predaja emisií - nebude v parlamente úspešný. Výčitky či prekvapenie SDKÚ a KDH, ktoré boli reakciou na túto aktivitu SMK, sú nemiestne - každá z nich už urobila to isté, hoci v inej súvislosti. SMK bola tentoraz rýchlejšia, neznamená to nič viac ani nič menej. Aj požiadavka, aby odídenci odovzdali poslanecký mandát strane, je už zvyčajným rituálom.
Výnimkou bolo dôkladné prelustrovanie vznikajúcej konkurenčnej strany zakladanej Bélom Bugárom. Slovník, ktorý zvolil Csáky, ukazuje, že ju SMK naozaj považuje za vážnu hrozbu a za akúkoľvek cenu si mieni udržať svojich voličov. Prostredníctvom svojho predsedu však SMK zdvihla rukavicu hodenú Bugárom značne primitívnym spôsobom. Potvrdzuje to označenie bugárovcov za stranu klamstva a ohlupovania ľudí. A výčitka jednej maďarskej strany, že druhá maďarská strana sľubuje Slovákom niečo iné ako Maďarom, je rovnakého rangu.
