Situácia okolo voľby predsedu Najvyššieho súdu, ktorá sa má uskutočniť už o niekoľko dní, hustne každým dňom. Stala sa aj predmetom diskusie na parlamentnej pôde, keď poslankyňa Lucia Žitňanská navrhla schváliť uznesenie, ktorým mal parlament vyzvať Súdnu radu, aby do funkcie predsedu Najvyššieho súdu nezvolila ministra spravodlivosti. Dôvody sú všeobecne známe, netreba ich opakovať. Po prvé preto, lebo o šéfovi Najvyššieho súdu je už rozhodnuté a po druhé preto, lebo návrh poslankyne riešil zodpovedanú otázku, kto je Štefan H., a nie otázku, čím je.
A tá je zaujímavejšia. Poukazuje na to diskusia v súvislosti s možnosťou súčasného ministra spravodlivosti Štefana H. uchádzať sa o kreslo predsedu Najvyššieho súdu. Názory právnikov sú rôzne, takže je pravdepodobné, že ich spor rozhodne až Ústavný súd. Po voľbách, a keď za predsedu Najvyššieho súdu bude zvolený člen vlády.
Čím je Štefan H.?
Podstatou sporu je to, či bývalý sudca Najvyššieho súdu a súčasný minister spravodlivosti nateraz spĺňa požiadavku danú ústavou, podľa ktorej predsedom Najvyššieho súdu sa môže stať iba sudca tohto súdu. Otázka teda znie - je Štefan H. ministrom alebo sudcom? Odpoveď sa zdá byť jednoduchá, ale nie je.
Galibu pri odpovedi robí možnosť prerušenia výkonu sudcovskej funkcie. Zákon pripúšťa možnosť, že sa sudca stane aj členom vlády, pričom hovorí, že v takom prípade je výkon funkcie sudcu prerušený. Pomocná otázka tak znie, či člen vlády má alebo nemá práva sudcu, teda či prišlo alebo neprišlo k dočasnej zmene jeho právneho postavenia.
