Ako sa skloňuje názov sicílskej mafie Cosa Nostra (Naša vec, doslova Vec naša) v slovenčine? Podôb je veľa, a keď sa všetky začnú miešať v jednej knihe o mafii, čitateľa to môže totálne „skosiť" aj „znostriť": „stal sa členom Cosa Nostra", „porušil zákony Cosa Nostry", „v Cose Nostra nastala panika", „s Cosou Nostrou nemal nič spoločné". Meno sa buď neskloňuje, alebo sa skloňuje iba jeho druhá časť, alebo iba prvá časť, alebo sa skloňujú obe časti.
Toto je veľmi dobrý príklad na videnie rozkolísanosti a na sledovanie jazyka v procese. Aj na to, že tento stav môže rozsúdiť iba kodifikácia. Používateľ sa rozhoduje a v podstate nech sa rozhodne akokoľvek, má čiastočnú pravdu.
Po prvé, každé cudzie slovo môžeme v slovenčine použiť ako citátový výraz a neskloňovať ho („člen 'Cosa Nostra'"). Uplatňovať tento princíp je o to jednoduchšie, o čo väčšmi sa zakončenie cudzích výrazov a ich výslovnostná podoba odlišuje od nášho jazyka. Talianska teroristická organizácia Brigate Rosse sa preto napríklad u nás buď neskloňuje, alebo sa častejšie používa preložený názov Červené brigády.
Po druhé, máme skupinu cudzích vlastných mien (ide síce najmä o geografické názvy), v ktorých sa skloňuje iba druhá časť bez ohľadu na to, či je v pozícii posledného člena podstatné či prídavné meno: Nanga Parbat - z Nanga Parbatu, Costa Brava - na Costa Brave. Táto schéma zdomácňovania cudzích mien je silná a ovplyvňuje aj obdobný proces pri negeografických dvojslovných spojeniach. Umožňuje to najmä zakončenie posledného člena pomenovania, ktoré je totožné s koncovkami našich podstatných mien („zákony Cosa Nostry").
