Diskutovali... Na pôde Bratislavského inštitútu humanizmu (BIH). Na tému: Klimatická zmena, hrozba 21. storočia alebo propaganda? Luboš Motl a Milan Lapin. Usporiadatelia na pozvánke označili pána Motla za klimaskeptika. Pán Lapin je uznávaný slovenský klimatológ. Podľa mňa tiež klimaskeptik, ale s opačným znamienkom. Pán Motl je presvedčený, že globálna zmena klímy nehrozí. A už vôbec nie taká zmena, ktorú podmieňuje ľudská činnosť. Pán Lapin, tak ako väčšina klimatológov sveta, argumentuje, že globálne otepľovanie už v blízkej budúcnosti môže mať neblahý vplyv na ekonomiku sveta a kvalitu života stoviek miliónov ľudí.
Obaja diskutéri svoje postoje podopierali údajmi, grafmi, analýzami, fotografiami, citátmi autorít. Zaujato, sugestívne, so štipkou irónie na účet partnera... Intelektuálny duel podľa všetkých pravidiel. Otvorený, demokratický, pluralistický... Ale z hľadiska nestranného poslucháča frustrujúci. Súboj argumentov sa skončil väčšinou ich vzájomnou anihiláciou. Tak ako na stovkách podobných diskusií po celom svete. S vylúčením verejnosti alebo pred jej očami.
Spor vedcov vyústil do diskusie. Jeden z diskutujúcich (na účet pána Lapina) vyslovil názor, že klimatológovia by sa mali držať svojho kopyta a neovplyvňovať politikov a ekonómov. Argument z repertoáru klimaskeptikov, ktorí obviňujú tisíce vedcov, klimatológov a meteorológov, že sú nástrojom rozličných skrytých záujmov a lobistických skupín, snažiacich sa na zmierňovaní otepľovania zarobiť. Pravdaže, na úkor nás všetkých. Veď o čo účelnejšie by bolo tieto prostriedky využiť na odstránenie hladu, chorôb či nezamestnanosti. Klimaskeptici narábajú svojimi argumentmi blahosklonne, s istou dávkou klausovského sarkazmu, tak príznačného pre ľudí, ktorí sú presvedčení, že sú majiteľmi jedinej, neotrasiteľnej pravdy.
