Návšteva čínskeho prezidenta na pôde členského štátu Európskej únie mohla byť ideálnou príležitosťou na bilancovanie. Práve takto pred rokom nám uši rezonovali vysvetleniami funkcionárov Medzinárodného olympijského výboru, ktorí boli presvedčení o pozitívnom vplyve olympiády na Čínu.
Na Peking netreba bič, ale mäkkú diplomaciu, bola ich devíza. A svet jej ju napokon aj ponúkol, akurát jej efektívnosť ostala veľmi nízka a čínski súdruhovia dupú po ľudských právach naďalej. Bolo by preto o čom s Čínou diskutovať, lenže Chu navštívil Slovensko a navštívil ho potom, ako sa stretol s kolegom Putinom, aby za jedným stolom podebatovali o novom svetovom poriadku. O hospodárskom i politickom. A keďže slovenská vláda dúfa v čínske investície hospodárske (i politické?), padlo jej rozhodnutie, nepliesť sa do vnútorných záležitostí Číny, rýchlejšie ako hnilé jablko zo stromu.
Klasický to prístup, ktorým trpia mnohí európski socialisti a ako skvelé riešenie ho prezentujú celému kontinentu. Či ide o neľudské praktiky Pekingu, ale aj Moskvy, eurosocialistickým krédom je, nestarať sa. Odhliadnuc od toho, že umiernený prístup v kritike nedemokratických režimov je cynický voči ľuďom, ktorí v diktátorských podmienkach žijú, má mínusový výsledok aj pre nás, Európanov. Lebo druhá strana naše mlčanie neodmení. Práve naopak, zatiaľ čo my sa držíme na uzde, druhá strana koná, húževnato a proti nám.
Štvrtkové demonštrácie a ich priebeh by vo svojej zvrátenosti lepšie nevymyslel ani Scorsese. Slovenskí aktivisti sú pri využívaní svojho práva na domácej pôde blokovaní tajomnými čínskymi mužmi v čiernom. Oficiálne sa nám predstavili ako zástupcovia kultúrnych združení, podnikateľských spolkov, skrátka globalisti a bojovníci za svetový mier a porozumenie medzi národmi, ktorí chcú nevzdelaným Európanom vysvetliť, ako vnímať Čínu. Že siahli po násilí, bolo čisto náhodné. O náhodách pri demonštráciách dnes vo veľkom diskutujú Nemci, ktorí po 40 rokoch zistili, že revoltu 1967 - 68 im nerozhýbal nikto iný ako agent endeeráckej Stasi. Možno by mali Slováci ich diskusii viac načúvať, lebo ak komunistickí súdruhovia uvažujú o novom svetovom poriadku, uvažujú o ňom vždy so všetkou vážnosťou. A po štvrtkovom incidente by nebolo na škodu dôkladne preskúmať, kto boli páni v čiernom a prečo mohli útočiť na demonštrantov, hoci slovenské bezpečnostné jednotky boli po ruke.
