Pamätáte sa na jar 1968? Na to obrovské množstvo oduševnených ľudí, čo chceli slobodne dýchať, hovoriť nahlas politické vtipy, smieť sa pozrieť do sveta? To neboli spartakiádnici poskakujúci na povel, to boli milióny individualít. A potom Leonid Iľjič Brežnev zazvonil na krvavý zvonec, a so snami o demokracii bol koniec. Prišli tanky a za obeť im padlo asi sto ľudí a ilúzie miliónov sa vytesnili do zakázanej trinástej komnaty. Na dvadsať rokov.
Veta o tankoch
Pamätáte sa na zábery z pekinského Námestia nebeského pokoja pred vojenským zásahom? Na to obrovské množstvo oduševnených, šťastných mladých tvárí, čo chceli slobodne dýchať, nahlas si hovoriť politické vtipy, smieť sa pozrieť do sveta? Neboli to sfanatizované maoistické jednotky mávajúce červenou knižkou a skandujúce na povel. Bolo to stotisíc individualít. Možno naivných, možno nediplomatických. No celkom určite odvážnych a úprimných mladých ľudí. A potom Teng Siao-pching zazvonil na krvavý zvonec a so snami o demokracii bol koniec. Prišli tanky a za jeden jediný júnový deň na jednom jedinom námestí bolo zmasakrovaných vyše tritisíc mladých ľudí a stovkám miliónov vytesnilo ilúzie do trinástej komnaty.
