Mám problém s kapitalizmom. V tomto zmysle mám blízko k ruskému ľudu. Uznávam prednosti kapitalistického systému a teším sa z kapitalistického raja hojnosti tovarov v dnešných moskovských obchodoch, nijako zvlášť ma nedráždi dotieravá reklama na uliciach a v televízoroch, ale svoju dušu kapitalizmu nedám.
Slepá ulička
Kapitalizmus nemal v Rusku šťastie. Klasická ruská literatúra ho držala pod prudkou paľbou pohŕdania a hnevu od samého jeho zrodu. Mimoriadny úder mu uštedril Nikolaj Vasilijevič Gogoľ románom Mŕtve duše ešte v štyridsiatych rokoch 19. storočia. Príkladom nebojácneho podnikateľa, ktorý skupuje od statkárov zoznamy mŕtvych nevoľníkov, na desaťročia vopred vypálil biľag samotnej idey podnikania. Po ňom prišli Tolstoj, Dostojevskij, Čechov. Potom Gorkij, ktorý v exile na Capri napísal revolučný antikapitalistický román Matka, a nakoniec prešiel od slov k činom a z honorárov začal podporovať Leninovu komunistickú stranu. Ruská inteligencia za to tlieskala spisovateľom až do revolúcie, a keď sa potom - vbehnúc do socializmu -spätila, už bolo neskoro: zostali len tajné spomienky na sladký život za cára.
