Ešte pred pár dňami nik z nás ani len netušil, že ďalšie nemožné sa stane možným, a to priamo pred oknami Prezidentského paláca: že nad hlavami pokojných aktivistov sa budú dvíhať nielen čínske vlajky, ale aj slovenské obušky. Svojský príspevok dnešnej moci a polície k dvadsaťročiu slobody a demokracie. Mentálna výbava dnešných reprezentantov moci prezrádza, že sloboda je pre nich užitočná hlavne z hľadiska možnosti vyťažiť z nej osobný a mocenský kapitál, no v kritických chvíľach je pre nich bremenom, ktoré musia trpko znášať a s ktorým sa nie vždy vedia zodpovedne vyrovnať. Tanec legendárnej Salome je obrazom aj ich rituálnych tancov moci na umlčanie nepohodlných kritikov. A hoci nám dnes už nestínajú hlavy, stínajú pravdu, slušnosť a spravodlivosť, neraz aj našu česť, dobré meno a dokonca aj našu nádej na život v slušnejšie a spravodlivejšie spravovanej spoločnosti.
Vraciame sa späť do deväťdesiatych rokov, keď sa moc a obchod uprednostňovali pred ľudskými právami. Kým Európska únia otvorene deklaruje nutnosť aj počas návštev na vysokej úrovni otvárať tému ľudských práv a tiež český predseda vlády Jan Fischer čínskemu premiérovi jednoznačne oznámil, že Česko aj Európska únia „považujú otázku ľudských práv za súčasť rozhovorov s Čínskou republikou", na Slovensku mentálna výbava i osobné príbehy dnešných aktérov moci nedovoľujú o podobných postojoch ani len snívať. Polícia vlastných občanov nechráni, naopak, umožňuje cudzím silám násilne zasahovať proti pokojným aktivistom a tých cudzích mužov v čiernom sama napokon vlastným zásahom podporí. V krajine, ktorej predstavitelia majú nutkavú potrebu nadmerne poškuľovať smerom na východ, je to tak.
