Ešte mám plnú hlavu pobytu na Skalke pri Trenčíne, kde pôsobili pustovníci sv. Svorad a Benedikt, kde hŕstka nadšencov zveľaďuje jaskyňu, ruiny kláštora i celé okolie, a kde sa konal už 2. ročník sympózia Ora et ars. Zistil som, že starostlivosť o tento jedinečný skvost je ešte oddanejšia a význam podujatia stúpa.
niečo ostane. Maľoval som vysoko nad okolitým krajom, ktorý sa mi otváral ako na dlani. Zažil som aj tvorbu v búrke, vetre a daždi, keď spolu so mnou maľovali dažďové kvapky a vietor roznášal farbu po plátne. Okrem pohrúženia do seba som však zažil aj množstvo stretnutí s ľuďmi v jednotnom i množnom čísle.
Keď sa okolité školy dozvedeli, že položka z ich učebníc je naživo k dispozícii, začali ma navštevovať. A tak som im rozprával o literatúre v kombinéze zababranej farbami. Dojímavé stretnutie bolo so skupinkou vitálnych seniorov z Trenčína, ktorí chodia každý týždeň na nejakú túru. Kronikár tejto partie (s kronikou v ruksaku) nazýva svoje -iatročné dievčatá „rýchlošľapkami", pretože za nimi málokto stačí po cestičkách horstiev. Zažil som dobrácky humor miestneho pána farára („H., keby ste prišli na spoveď, musím si zobrať spacák, lebo to bude na dlho!") i návštevu pátra Vlastimila, ktorý je vyštudovaným hobojistom a ktorý nám umožnil (mne prvýkrát v živote) prijímať pod obojím - teda aj víno.
