Máme tu dve dobré správy, obe z oblasti pravosúdia. Tá prvá je všeobecne známa: dostali sme nového predsedu Najvyššieho súdu i Súdnej rady, a ako nás informoval úspešný kandidát, okrem desiatich notorických nespokojencov (so mnou ich je teraz jedenásť) zvyšných päť a pol milióna občanov nad tou takmer jednohlasnou voľbou zaplesalo. Škoda len, že na Slovensku nemáme také veľké námestie, kam by sa všetci pomestili, a tak každý musí plesať individuálne v štyroch stenách svojho domova. Potlesk si zaslúži aj rýchlosť, s akou presun z ministerského do predsedníckeho kresla prebehol. Vďaka tomu sa predseda vlády stal svojím vlastným podpredsedom a na dôvažok aj ministrom spravodlivosti. Verme, že túto trojjedinosť bez ťažkostí zvládne - horším ministrom ako ten predošlý určite nebude.
Druhá správa, azda ešte významnejšia, sa zatiaľ nedočkala väčšej pozornosti. V chystanom jazykovom zákone by sa vraj mal zaviesť paragraf, ktorý by politikom zakazoval používať vulgarizmy a nespisovné slová. Vzhľadom na ochotu našich poslancov schvaľovať zákony, ktoré obmedzujú ich výsady, sa netreba tešiť predčasne, ale je to rozhodne cesta správnym smerom a mali by sme ju podporiť.
Sám mám pre ministerstvo kultúry, ktoré zákon pripravilo, niekoľko návrhov. Možno nezapadnú práve pod hlavičku jazyka, ale s kultúrou úzko súvisia všetky. Čo tak napríklad zakázať členom vlády, aby v parlamente klamali? (Zakázať klamanie všetkým politikom by bolo pre náš politický život zničujúce, uspokojme sa pre začiatok aspoň týmto.)
