Keď píšem „Pozrime ho, profesora!" nechcem nabádať aby sme si opäť pre pobavenie pozreli na youtube slávne „anglické" vystúpenie nádejného profesora doc. Jahnátka. Ani mi nejde o nikoho spomedzi politikov či vysokých ministerských úradníkov, čo sa počas svojej nevysokoškolskej kariéry tak trochu záhadne stali profesormi.
Pozrime sa na toho jedného, konkrétneho profesora - ministra školstva, profesora Mikolaja. Pozrime sa, čo on teraz vymyslí.
Prípad ministra Jahnátka naplno ukázal, o čom všetkom na Slovensku profesúry môžu byť. Keď sa kedysi vtedajšiemu generálnemu riaditeľovi sekcie vysokých škôl Petrovi Mederlymu nepodarilo presadiť zrušenie titulov docent a profesor a nahradiť ich zodpovedajúcimi funkciami, nebolo ešte všetko stratené.
Opačný pohyb
Odpor konzervatívnej časti akademickej obce sa nepodarilo zlomiť, ale nastolené legislatívne zmeny s titulmi až tak nepočítali. A pokračovaním tohto trendu by tituly, de facto nepotrebné, časom mohli zaniknúť. Na garantovanie základných stupňov študijných programov sa profesorský titul nevyžadoval, postupne sa mohli vypustiť aj z iných častí legislatívy vzorce, podľa ktorých sa financovanie škôl odvádzalo aj podľa počtu titulovaných, sa dali poľahky a nenápadne zmeniť a pod. Bola to asi schodná cesta.
Príchodom ministra Mikolaja sa však začal opačný pohyb. Na garantovanie magisterského štúdia už treba profesorský titul, čo už, že je to zrejme ak nie v rozpore, tak nad rámec vysokoškolského zákona. Minister sa aj osobne vložil do procesu vymenovania profesorov. Jednak pozdržiaval návrhy smerujúce k prezidentovi, svojvoľne kádroval uchádzačov a jednak začal tvorivo dopĺňať kritériá na udelenie profesúry (ale aby sme boli spravodliví, po poslednej programovej konferencii SDKÚ som nemal pocit, že sa zásadných zmien tak skoro dočkáme). A pre toto všetko bude teraz zaujímavé, ako sa postaví k prípadu Jahnátek.
